Pamäť je súčasť vedomia,
podmieňuje uvedomovanie si našej existencie
a naše pole tvorivosti na tomto svete.
Bez pamäte nie je kultúra.
Bez pamäte nie je žiadna civilizácia,
žiadna spoločnosť, žiadna budúcnosť.”

(Elie Wiesel)

K oslabeniu pamäte môže dôjsť z mnohých dôvodov. Mnohí z nás zažívajú výpadky pamäte. Niektoré problémy s pamäťou sú závažné a iné nie. Nedostatok koncentrácie môže byť dôvodom zlej pamäte. Ľudia, ktorých pamäť je veľmi zlá prechádzajú významnými zmenami osobnosti a správania, môžu trpieť niektorou z foriem ochorenia mozgu, ktoré nazývame demencia. To vážne ovplyvňuje schopnosť človeka vykonávať  každodenné aktivity.

Viete, že …

  • Pamäť je proces uchovávania a opätovného vybavovania si informácii.
  • Všetko, čo sa nám v priebehu dňa stane – osoby, ktoré stretneme, informácie ktoré počujeme alebo vidíme náš mozog spracuje a zhodnotí ich dôležitosť.
  • Nie každá informácia je natoľko dôležitá, aby bola zapísaná do dlhodobej pamäte viac či menej odolnej voči zabudnutiu.
  • Ľudská pamäť je asociatívna. To znamená, že nová informácia bude zapamätaná ľahšie, ak k nej už máme nejaké predošlé vedomosti.
  • Každý mozog má svoje limity zapamätávania si.
  • Hlavným kritériom pri rozhodovaní mozgu, či si informáciu zapamätá alebo nie, je počet opakovaní.
  • Kritériom pre uchovanie informácie je jej hodnota pre daného človeka.
  • Danú informáciu si uchováme tak dlho, kým z nej nevyťažíme potrebné informácie.
  • Ak dôjde k poškodeniu určitej časti mozgu nemusí sa stratiť celá informácia. (Čítať viac)

Spánok

pre naše telo predstavuje každodenné liečebné kúpele. Nedostatkom spánku v dnešnej dobe trpí takmer každý z nás. A pritom je to čas dôležitý pre regeneráciu celého tela na čele s našim mozgom. Dochádza k upevneniu spomienok, odstraňovaniu nepotrebných splodín metabolizmu, k opravám a k novotvorbe buniek. V neposlednom rade dochádza počas spánku k presunu informácii z krátkodobej do dlhodobej pamäte. To znamená, že každé ráno máme po dostatočnom spánku čistý štít pre nové pamäťové stopy. (Čítať viac)

Baroková hudba

od skladateľov akými sú napríklad Bach, Handel alebo Telemman sa pohybuje vo frekvenciách 50-80 úderov za minútu a pomáha navodiť stav hlbokej koncentrácie – hladinu alfa. Informácie, ktoré v tomto stave prijímame sa do pamäti zapisujú jednoduchšie a pritom veľmi pevne a spoľahlivo.

Mozartova hudba, ktorá je v rytme okolo 60 úderov za minútu aktivuje pravú aj ľavú hemisféru mozgu. (Čítať viac)

Pamäť súvisí s procesmi, ktoré zodpovedajú za zaznamenávanie a neskôr za sprístupnenie informácií. Je to schopnosť jednotlivca zakódovať, ukladať a uchovávať informácie. Ukladanie informácií vyžaduje procesy ako opakované nacvičovanie informácií.

Pamäťové funkcie

Vybavovanie už uložených informácií spočíva v ich vyhľadaní alebo opakovane extrakcii z uloženého informačného „materiálu“. V samotnom mozgu je pamäť výsledkom kombinácie neuronálnych impulzov známych ako neuronálne dráhy – tie sú zodpovedné za ukladanie spomienok.

Napriek všetkým mýtom je pravda, že pamäť môžeme trénovať a zlepšovať. Je to vďaka tomu, že vlastnosťou ľudského mozgu je tzv. plasticita – schopnosť mozgu reorganizovať nervové dráhy s cieľom naučiť sa a osvojiť si nové informácie a uchovať ich.

Jedným z výborných príkladov plasticity mozgu je schopnosť jednotlivca sa čiastočne alebo aj úplne zregenerovať po strate reči alebo pamäte po úraze mozgu či mozgovej porážke.

Výskumy preukázali, že mozog nestráca svoju plasticitu, dokonca ani vo vysokom veku. Vďaka rôznym cvičeniam a tréningovým technikám, ktoré udržujú mozog aktívny a podporujú tvorbu a prepojenie neuronálnych dráh, môže pamäť ostať neporušená až do vysokého veku. (Čítať viac)

Aminokyseliny náš organizmus získava z potravín bohatých na bielkoviny. Sú potrebné na tvorbu neurónov a neurotransmiterov. Neurotransmitery sú molekuly, ktoré prenášajú informácie z jedného neurónu k druhému.

Jedlo pre mozog

V zdravom mozgu sú neurotransmitery nevyhnutné na udržanie jeho excelentnej funkcie. Zaraďujeme medzi ne dopamín, ktorý zodpovedá za imunitu a „údržbu“ nervového systému, serotonín dôležitý pre udržanie nálady, spánkového cyklu a schopností učenia, noradrenalín pre dostatok sústredenia a pozornosti a acetylcholín na správnu funkciu pamäte a spomienok.

Mozog taktiež potrebuje dostatok zdravých tukov, vrátane omega-3 mastných kyselín.

Vitamíny B6, B12 a vitamín C, rovnako ako železo a vápnik sú nevyhnutné stavebné zložky mozgu. Pravidelné užívanie výživových doplnkov stravy zabezpečí ich potrebnú hladinu v organizme.

Antioxidanty chránia mozog pre účinkom voľných radikálov vznikajúcich pri metabolizme kyslíka, ktoré voľne cirkulujú v krvnom obehu.

Voľné radikály spôsobujú zhoršenie pamäte vo vyššom veku, zatiaľ čo antioxidanty chránia pred poškodzovaním organizmu a oxidačným stresom. (Čítať viac)

Ako posilniť mozgové funkcie je pálčivá otázka

… týkajúca sa najmä staršej populácie, ktorá s pribúdajúcim vekom častejšie trpí mentálnymi poruchami a zabúdaním. Práve chôdza je pre nich možnosťou, ako zlepšiť psychické a kognitívne funkcie. Štúdia na ľuďoch s postihnutím mentálnych funkcií stredného rozsahu preukázala, že tí, ktorí sa venovali ľahkému cvičeniu (ako napr. chôdzi) a precvičovali si mozog špecifickými úlohami, dosiahli zlepšenie svojich kognitívnych schopností.

Porozumenie procesom fungovania pamäte a jej zlepšeniu môže byť veľmi prínosné úsilie. Pamäť dokážeme ovládať, organizovať a významne vylepšovať pravidelným tréningom mozgu.

Písanie rukou stimuluje špecifickú časť mozgu nazývanú retikulárny aktivačný systém. Tento systém funguje ako „filter“ všetkých zmyslových vnemov, ktoré dostávame z okolia – rozhoduje, ktoré z vnemov a informácií sú pre nás dôležité a ktoré môžeme ignorovať.

Mozog, tak ako každý orgán v našom tele, potrebuje na svoje fungovanie potravu – a nie len hocijakú. Potraviny, ktoré konzumujeme, vplývajú na jeho funkciu – pozitívne, ale aj negatívne. Veľa živín z našej stravy podporuje správnu funkciu mozgu.

Je príčinou porúch učenia nezáujem dieťaťa? Nie!

Termín „poruchy učenia“ zahŕňa široké spektrum porúch, ktorých spoločným znakom je odlišné prepojenie nervových dráh v mozgu postihnutých jedincov v porovnaní so zvyškom populácie. Toto abnormálne prepojenie vedie k problémom v oblasti čítania, písania, hláskovania slov, uvažovania a usporiadania informácií.

Keď sa u dieťaťa objavia prvé známky poruchy čítania alebo písania (zväčša to býva v období medzi materskou školou a druhou triedou základnej školy) je dôležité najskôr vylúčiť iné zdravotné problémy, napr. organické poruchy sluchu, zraku a ADHD

Deti s dyskalkúliou často vyrastajú s pocitom, že sú hlúpe – aj preto, že to často počúvajú od rodičov alebo učiteľov. Mávajú ťažkosti so zapamätávaním násobilky, často im čísla ako také nedávajú žiadny zmysel. Nedokážu stanoviť čas podľa ručičkových hodiniek.

Poruchy učenia môžu vznikať pri problémoch počas gravidity a pôrodu, alebo môžu byť spôsobené úrazovými dejmi – napríklad následkom poranenia hlavy v detstve. Ďalším faktorom môže byť prekonané ochorenie v rannom detstve alebo dedičnosť.

Dieťa s dyslexiou potrebuje podporu rodiča, terapeuta (psychológa) aj učiteľa, aby dostalo čo možno najintenzívnejšiu pomoc pri učení na to, aby v tempe učenia sa a osvojovania si preberanej látky nezaostávalo za svojimi spolužiakmi.

Je nevyhnutné mať na pamäti, že dyslexia neznamená nezáujem učiť sa nové veci, ale len prekážku, na prekonanie ktorej dieťa potrebuje pomoc okolia a viac času na dokončenie zadaní, domácej úlohy a zapísanie si poznámok. Často im v učení sa pomáhajú audiovizuálne materiály, nahrané texty kníh a poznámok a zaznamenávanie si poznámok do počítača namiesto písania rukou.

Pamäť. Diktafón v hlave!

Užitočné informácie: O pamäti, učení a mozgu.

Rady ako zlepšiť koncentráciu a pamäť, ako podporiť učenie a obnoviť spomienky, uľahčiť zapamätávanie.

Skutočnosť, že pamäť je v podstate rozkúskovaná v rôznych častiach mozgu je v istom slova zmysle “ochrana Informácií”. Ak dôjde k poškodeniu určitej časti mozgu nemusí sa stratiť celá informácia.

Stiahnuť PDF: Pamäť. Diktafón v hlave.