Demencia. Dá sa nájsť stratená pamäť?

Tento článok je venovaný demencii, je to najdlhší článok na našom blogu a jeho prečítanie zaberie približne 25 minút. Je určený ako podrobný prehľad a orientácia v pojmoch týkajúcich sa demencie. Dáva odpovede na viacero otázok, ktoré sme dostali, najmä od našich klientov. Je rozdiel medzi zabúdaním, preťažením pamäťových schopností, stresom a samotnou demenciou, ako chorobou.

História demencie

 V roku 1906 sa päťdesiatnička Auguste Deterová stala prvou pacientkou, ktorej bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba – jedna z foriem demencie. Názov dostala podľa Aloisa Alzheimera, lekára, ktorý toto ochorenie popísal ako prvý. Demencia je charakterizovaná poruchami správania, pamäte, paranojou, dezorientáciou, psychomotorickým vzrušením a bludnými obsahmi. Po smrti Auguste Deterovej vykonal Alois Alzheimer pitvu jej tela a pri skúmaní štruktúr mozgu objavil dramatický úbytok mozgovej hmoty a abnormálne depozity v okolí neurónov.

V roku 1910 bol prvýkrát oficiálne použitý termín „Alzheimerova choroba“.

Čo je demencia

Termín „demencia“ neoznačuje špecifické ochorenie. Je to široký termín, ktorý zahŕňa viaceré rozličné stavy – medzi inými Alzheimerovu chorobu, vaskulárnu demenciu, frontotemporálnu demenciu a ďalšie ochorenia. Demencia označuje skupinu symptómov, ktoré môžu ísť na vrub širokého spektra odlišných ochorení mozgu.

Vo všeobecnosti je demencia charakterizovaná ako zníženie intelektuálnych funkcií jedinca, ktoré prekáža vo vykonávaní každodenných činností a v prežívaní osobných vzťahov. Toto zhoršenie intelektuálnych funkcií zahŕňa stratu pamäte, problémy s rečou, znížené vnímanie stimulov z okolia a strata úsudku. V niektorých prípadoch sa u pacientov s demenciou objaví zmena osobnosti alebo sa u ich objavia bludy. Pojem „demencia“ sa často zamieňa so senilitou alebo stareckou demenciou, kedy ide o významný pokles mentálnych funkcií, ktorý je normálnou súčasťou starnutia a nevyžaduje špecifickú liečbu.

Druhy demencie

Sú popisované viaceré rozličné klasifikácie demencie. Demenciu možno kategorizovať buď podľa oblasti mozgu, ktorá je postihnutá; podľa toho, či ide o progresívnu demenciu; podľa toho, či ide o demenciu primárnu alebo sekundárnu (vychádzajúcu z iného ochorenia).

Kortikálna demencia

Kortikálna demencia vzniká na podklade problémov v oblasti mozgovej kôry, ktorá predstavuje vonkajšiu vrstvu štruktúr mozgu. Tento druh demencie významne zasahuje rečovú schopnosť a pamäť postihnutého – chorí majú vážnu stratu pamäte, nedokážu si pamätať slová alebo pochopiť reč. Creutzfeldt-Jacobova choroba a Alzheimerova choroba sú dva typy kortikálnej demencie.

Subkortikálna demencia

Subkortikálna demencia vzniká na podklade problémov v štruktúrach pod mozgovou kôrou. Schopnosť začať činnosti a porozumieť jazyku resp. reči sú funkcie, ktoré bývajú najčastejšie poškodené pri subkortikálnej demencii. Naopak, zabúdanie nie je typickým znakom subkortikálnej demencie. Tento typ demencie sprevádza Parkinsonovu chorobu, Huntingtonovu choreu a HIV.

Progresívna demencia

Pri progresívnej demencii sa stav pacienta zhoršuje v čase a pacient postupne stráca viac zo svojich schopností. Progresívny priebeh je popisovaný typicky pri Alzheimerovej chorobe, pri demencii s Lewyho telieskami, vaskulárnej demencii a frontotemporálnej demencii.

Primárna demencia

U pacientov s primárnou demenciou sa manifestujú len symptómy demencie. Alzheimerova choroba, ktorá postihuje 50-70% pacientov s demenciou, je typickým príkladom primárnej demencie.

Sekundárna demencia

Sekundárna demencia vzniká ako dôsledok iného ochorenia – napr. neuroinfekcie, progresívna supranukleárna obrna typu Steele-Richardson-Olszewski, roztrúsená skleróza (skleróza multiplex). Mnohé druhy sekundárnych demencií môžu byť zastavené alebo zvrátené pri správnej liečbe základného ochorenia, na rozdiel od iných druhov demencií.

Fázy demencie

 V ktorej fáze demencie sa pacient aktuálne nachádza určí lekár počas vyšetrenia, kedy kladie špecifické otázky pacientovi alebo osobe, ktorá ho má v opatere. Toto vyšetrenie je v princípe mentálny test, jeho úlohou je stanoviť skóre poklesu kognitívnych funkcií. Stanovenie fázy – pokročilosti demencie má potenciál pomôcť lekárovi správne zostaviť plán liečby.

Žiadne zhoršenie kognitívnych funkcií: V tejto fáze nie sú prítomné žiadne jednoznačné známky ochorenia a ľudia sú schopní fungovať nezávisle na pomoci iných osôb.

Minimálne zhoršenie: Symptómy v tejto fáze ochorenia sú veľmi mierne a navonok sa javia ako obyčajné zabúdanie typické pre vyšší vek.

Mierne zhoršenie: Pacienti sú napriek zhoršeniu kognitívnych funkcií schopní plniť si svoje povinnosti. Symptómy zahŕňajú napríklad:

  • zabúdanie
  • strata pamäte
  • strácanie osobných vecí
  • problémy s narábaním s financiami
  • zmätenosť počas šoférovania
  • problémy dodržiavať pravidelné užívanie predpísaných liekov
  • strata koncentrácie

Stredné zhoršenie: Pre pacientov je náročné si plniť svoje povinnosti aj v rámci každodenných rutinných činností. Symptómy zahŕňajú napríklad:

  • problémy s udržaním moču
  • zvýšená miera straty pamäte a časté zabúdanie
  • problémy s vyjadrovaním sa – nevie nájsť „správne slová“
  • problémy s riešením náročnejších matematických úloh
  • zvýšená sociálna izolácia

Stredné až ťažké zhoršenie: Pacienti vyžadujú pomoc pri vykonávaní každodenných rutinných činností. Symptómy zahŕňajú napríklad:

  • zvýšená miera straty pamäte
  • dezorientácia a zmätenosť pri určovaní miesta, kde sa nachádza, alebo pri spomínaní na minulé udalosti
  • problémy s riešením jednoduchých matematických úloh
  • pomoc pri vyberaní vhodného oblečenia

Ťažké zhoršenie: Pacienti vyžadujú intenzívnu pomoc pri vykonávaní každodenných rutinných činností. Symptómy zahŕňajú napríklad:

  • nutná pomoc a asistencia pri obliekaní
  • nutná pomoc a asistencia pri používaní toalety
  • túlanie sa
  • neschopnosť rozpamätať sa na mená blízkych osôb alebo opatrovníkov
  • poruchy spánku
  • zmeny osobnosti (paranoja, halucinácie)

Veľmi ťažké zhoršenie: Pacienti vyžadujú neustálu starostlivosť. Symptómy zahŕňajú napríklad:

  • strata jazykových schopností
  • strata uvedomovania si svojho okolia
  • nutná pomoc a asistencia pri stravovaní sa
  • neschopnosť kontrolovať močenie
  • strata kontroly svalov pri usmievaní sa, prehĺtaní, chôdzi alebo pri sedení
Alzheimerova choroba

Najčastejšou príčinou demencie je práve Alzheimerova choroba. Dve tretiny seniorov postihnutých Alzheimerovu chorobu sú ženy. Až 5% pacientov má formu ochorenia s raným nástupom – u nich sa diagnóza stanoví už vo veku 40 až 50 rokov.

Na úrovni bunkových štruktúr je Alzheimerova choroba charakterizovaná dvoma typickými abnormalitami: amyloidné plaky a neurofibrilárne klbká. Amyloidné plaky sú abnormálne zhluky proteínu beta-amyloidu, ktoré sa formujú medzi nervovými bunkami v mozgu a tým sťažujú komunikáciu medzi nimi. Neurofibrilárne klbká sú zhluky poškodených proteínov (tau proteínov), ktoré zapríčiňujú nesprávnu funkčnosť nervových buniek a narúšajú ich integritu. Nie je známe, či amyloidné plaky a neurofibrilárne klbká Alzheimerovu chorobu spôsobujú alebo sú naopak jej dôsledkom.

Symptómy a liečba Alzheimerovej choroby

Pacienti s Alzheimerovou chorobou trpia s postupujúcim ochorení progresívne sa zhoršujúcim poškodením kognitívnych funkcií. Vo všeobecnosti pacienti od stanovení diagnózy žijú ešte 2 až 20 rokov, priemerná doba prežívania je 8-10 rokov. Alzheimerova choroba spravidla vedie k zhoršeniu pamäte, reči, schopnosti myslieť a pohybovať sa v priestore. Môže sa prejaviť aj bizarným alebo paranoidným správaním. Vo včasných fázach ochorenia majú pacienti len ľahké príznaky ako napríklad zmeny osobnosti alebo výpadky pamäti. Ako ochorenie progreduje, pridávajú sa ataky dezorientácie a problémy s vykonávaním každodenných rutinných aktivít. V neskorých fázach ochorenia pacienti už nie sú schopní samoobsluhy, môžu sa stať paranoidnými a agresívnymi. V posledných štádiách choroby pacienti strácajú schopnosť prehĺtať a kontrolovať vyprázdňovanie, nespoznávajú členov rodiny a nedokážu rozprávať. Smrteľné komplikácie Alzheimerovej choroby zahŕňajú stratu schopnosti prehĺtať, ktorá môže viesť k aspirácii a následnej pneumónii, alebo inkontinencia, ktorá vedie k závažným až smrteľným infekciám močového systému.

Vaskulárna demencia

Druhá najčastejšia príčina vzniku demencie je vaskulárna demencia, ktorá tvorí približne 15-20% všetkých prípadov demencie.

Príčiny vzniku vaskulárnej demencie

Vaskulárna demencia vzniká vtedy, keď určitá časť mozgu nedostáva potrebné množstvo kyslíka a živín kvôli nedostatočnému prekrveniu. Príčinou tohto stavu môže byť: cievna mozgová príhoda, ateroskleróza, endokarditída alebo amyloidóza, ktoré vedú k štrukturálnym zmenám na tkanive mozgu – upchaté artérie, cievne zrazeniny alebo krvácanie.

Symptómy vaskulárnej demencie

Vaskulárna demencia sa môže u jedného pacienta vyskytovať súčasne s Alzheimerovou demenciou a mnohé zo symptómov sa môžu prekrývať. Pacienti postihnutí len vaskulárnou demenciou však netrpia zmenami osobnosti tak, ako pacienti s Alzheimerovou chorobou. Symptómy vaskulárnej demencie zahŕňajú napríklad:

  • problémy s krátkodobou pamäťou
  • túlanie sa, stratenie sa v známom prostredí
  • plač a smiech v nevhodných chvíľach
  • problémy s koncentráciou
  • problémy s narábaním s financiami
  • neschopnosť plniť inštrukcie
  • neschopnosť kontrolovať močenie a stolicu
  • halucinácie

Ďalšie symptómy vaskulárnej demencie zahŕňajú nočné blúdenie, depresiu, inkontinenciu alebo slabosť zasahujúcu jednu stranu tela, ktorá sa vyskytuje pri rozsiahlych cievnych mozgových príhodách.

Rizikové faktory vaskulárnej demencie

Vaskulárna demencia takmer nikdy nevzniká u pacientov, ktorí sa neliečia na vysoký krvný tlak. Anaméza prebehnutej cievnej mozgovej príhody je taktiež rizikový faktor, nakoľko 25-33% cievnych mozgových príhod vedie k určitému stupňu demencie. Fajčenie, vysoká hladina cholesterolu v krvi, diabetes a kardiovaskulárne ochorenia sú tiež rizikové faktory vaskulárnej demencie. Muži, ľudia vo veku od 60-75 rokov majú štatisticky vyššie riziko vzniku vaskulárnej demencie.

Liečba a prognóza vaskulárej demencie

V súčasnosti nexistuje žiadna cielená liečba, ktorá má potenciál vyliečiť vaskulárnu demenciu. Behaviorálna terapia a intervencia však môže zlepšiť stav pacienta aj ľudí v jeho okolí. Nápomocné býva nechávať postihnutému lístočky s poznámkami (pripomienkami), pripomínať aký je deň a udržiavať tesné spojenie medzi pacientom a jeho príbuznými.

Ak sa neodstráni príčina, ktorá viedla k vzniku vaskulárnej demencie, prognóza pacienta nie je dobrá a vo väčšine prípadov vedie k úmrtiu ako následku cievnej mozgovej príhody, ochorenia srdca alebo infekcie. Zachytenie vaskulárnej demencie v jej ranom štádiu a prevencia ďalšieho poškodenie znamenajú pre pacienta lepšiu prognózu.

Multiinfarktová demencia

 Jedným z typov vaskulárnej demencie je multiinfarktová demencia (MID), ktorá je zapríčinená viacerými malými cievnymi infarktami v mozgu.

Príčiny vzniku multiinfarktovej demencie

Pri zablokovaní malých ciev v mozgu sa poškodzujú drobné úseky mozgového tkaniva – predovšetkým v bielej mozgovej hmote (vonkajšej časti mozgu). Tieto malé infarkty môžu prebehnúť v tzv. “tichých zónach” (v miestach, ktoré napriek svojmu postihnutiu nevedú k vonkajším prejavom cievnej mozgovej príhody), alebo sa naopak prejavia v dôležitých častiach mozgu ako napr. hippocampus alebo ľavá hemisféra – tu už poškodenie tkaniva vedie k vzniku príznakov.

Symptómy multiinfarktovej demencie

Symptómy multiinfarktovej demencie sa prejavujú postupne v čase alebo vzniknú náhle po cievnej mozgovej príhode. Symptómy sú veľmi podobné ako pri vaskulárnej demencii. Symptómy MID zahŕňajú napríklad:

  • problémy s krátkodobou pamäťou
  • túlanie sa, stratenie sa v známom prostredí
  • plač a smiech v nevhodných chvíľach
  • problémy s koncentráciou
  • problémy s narábaním s financiami
  • neschopnosť plniť inštrukcie
  • neschopnosť kontrolovať močenie a stolicu
  • halucinácie

Rizikové faktory multiinfarktovej demencie

Multiinfarktová demencia typicky vzniká u pacientov vo veku 55 až 75 rokov a je častejšia u mužov než u žien. Riziko rastie pri týchto pridružených ochoreniach:

  • fibrilácia predsiení
  • predchádzajúce cievne mozgové príhody
  • zlyhanie srdca
  • úbytok kognitívnych funkcií pred vznikom cievnej mozgovej príhody
  • vysoký krvný tlak
  • diabetes
  • ateroskleróza

Fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, nezdravá strava a nedostatok pohybu sú taktiež rizikové faktory.

Liečba a prognóza multiinfarktovej demencie

Liečba multiinfarktovej demencie je zameraná na kontrolu symptómov a redukciu možného rizika ďalšej cievnej mozgovej príhody. Niektoré druhy inhibítorov spätného vychytávania serotonínu pomáhajú rastu neurónov a obnovujú neronálne spoje v mozgu. Pravidelné cvičenie, tréning kognitívnych funkcií a rehabilitácia sú taktiež možnosti liečby.

Neexistuje žiadna cesta na úplné vyliečenie multiinfarktovej demencie, avšak vďaka liekom a tréningu kognitívnych funkcií je možné zachovať čo najviac mentálnych schopností. Niektorí pacienti umierajú skoro po stanovení diagnózy multiinfarktovej demencie, iní prežívajú mnoho rokov.

Demencia s Lewyho telieskami

Tretím najčastejším typom je demencia s Lewyho telieskami (DLT). Lewyho teliesko je abnormálny proteín mikroskopicky stanovený v mozgovom tkanive pacientov s týmto ochorením.

Príčiny vzniku demencie

Lewyho telieska sú tvorené proteínom s názvom alfa-synukleín. Pri nahromadení tohto proteínu sa v mozgu znižuje jeho schopnosť tvoriť adekvátne množstvo acetylcholínu a dopamínu. Acetylcholín je chemická látka ovplyvňujúca pamäť a schopnosť učenia sa, dopamín je chemická látka vplývajúca na schopnosť pohybu, udržiavanie nálady a spánkového rytmu. Prečo Lewyho telieska vznikajú nie je známe, rovnako ako ani skutočnosť, prečo sa u niektorých ľudí tvoria a u iných nie.

Symptómy demencie s Levyho telieskami

Symptómy demencie s Lewyho telieskami sú podobné ako pri Alzheimerovej chorobe, vrátane problémov s pamäťou, zmätenosti a zhoršeného úsudku. DLT taktiež môže viesť k vzniku depresie, straty záujmu o okolie, úzkosti a bludom. Pacienti mávajú problémy so spánkom (poruchy v REM fáze), problémy so zaspávaním, syndróm nepokojných nôh. Symptómy demencie s Lewyho telieskami zahŕňajú aj halucinácie a príznaky parkinsonizmu (“šuchtáva” chôdza o krátkej báze, neschopnosť stáť vzpriamene, tras).

Liečba a prognóza demencie s Lewyho telieskami

Neexistuje cielená liečba na zastavenie alebo zvrátenie DLT, avšak sú dostupné medikamenty na zmiernenie symptómov ochorenia. Fyzioterapia, psychoterapia, pracovná terapia a poradenstvo sú taktiež nápomocné pri zmierňovaní symptómov.

Demencia s Lewyho telieskami je progredujúce ochorenie sa doba dožitia u pacientov sa pohybuje od 5 do 8 rokov. Pacienti s DLT umierajú na komplikácie – imobilitu, následky pádov, zlú výživu, problémy s prehĺtaním a zápal pľúc.

Frontotemporálna demencia (FTD)

Frontotemporálna (čelovo-spánková) demencia (FTD), taktiež nazývaná aj demencia predného laloka alebo Pickova choroba, zahŕňa široké spektrum relatívne zriedkavých ochorení, ktoré postihujú oblasť predného a temporálneho mozgového laloka. Tieto oblasti regulujú správanie, úsudok, emócie, reč a čiastočne aj schopnosť pohybu. Ich poškodenie vedie k symptómov, ktoré oddeľujú FTD od iných typov demencie.

Príčiny vzniku frontotemporálnej demencie

Vo všeobecnosti frontotemporálna demencia vzniká degeneratívnymi procesmi v neurónoch predného (čelového) a temporálneho (spánkového) mozgového laloka. FTD vzniká mutáciou rozličných génov, avšak viac ako polovica všetkých prípadov vzniká bez akejkoľvek anamnézy výskytu ochorenia v rodine. Degeneratívne zmeny vo frontotemporálnej oblasti sú kategorizované kumuláciou proteínov tau a proteínu TDP-43. V niektorých prípadoch frontotemporálnej demencie sú známky mozgových štruktúr vyplnených abnormálnym tau proteínom.

Symptómy frontotemporálnej demencie

Symptómy FTD vznikajú u mladších pacientov – najčastejšie päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov. Frontotemporálna demencia tvorí 10-15% všetkých prípadov demencie. Zmeny správania vznikajú v raných štádiách ochorenia, čo je odlišné od Alzheimerovej choroby, kde nastupujú až v neskorých štádiách ochorenia. U niektorých pacientov sú zmeny v správaní extrémne vyznačené – napr. nevhodné správanie v sociálnych situáciách, strata empatie, strata úsudku, opakujúce sa nutkavé správanie, zanedbávanie osobnej hygieny, zmena stravovacích návykov, nedostatočné uvedomovanie si svojho okolia. Pacienti takisto trpia poruchami reči a problémami s rozprávaním. Poruchy koordinácie pohybu vznikajú len v zriedkavo sa vyskytujúcich formách frontotemporálnej demencie.

Liečba a prognóza frontotemporálnej demencie

FTD sa nedá vyliečiť a taktiež neexistuje ani žiadna efektívna možnosť na spomalenie jej progresie. Antipsychotiká a antidepresíva však môžu pomôcť zmierniť symptómy ochorenia. Po stanovení diagnózy sa doba dožitia u pacientov sa pohybuje od 6 do 8 rokov. V neskorých štádiách ochorenia sa symptómy zhoršujú a postihnutí vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť.

AIDS demencia

AIDS demencia je ochorenie mozgu zapríčinené infekciou HIV. HIV poškodzuje bunky mozgu priamo proteínmi vírusu alebo nepriamo infikovaním zápalových buniek mozgu a miechy. Presná príčina tohto procesu nie je známa.

Hlavnými symptómami AIDS demencie sú poruchy pamäte, strata koncentrácie, sociálna izolácia a poruchy reči. Liečba AIDS antiretrovirotikami môže oddialiť nástup demencie.

Huntingtonova chroba

 Huntingtonova choroba je genetické ochorenie, ktoré vplýva na schopnosť myslieť, cítiť a pohybovať sa v priestore.

Príčiny vzniku Huntingtonovej choroby

Huntingtonova choroba je prenášaná z rodiča na dieťa cez mutáciu génu, ktorá zapríčiňuje degeneratívne zmeny neurónov v istých oblastiach mozgu, špecificky v oblasti bazálnych ganglií – miesto koordinácie pohybu a ďalších dôležitých funkcií.

Symptómy Huntingtonovej choroby

Symptómy Huntingtonovej choroby zahŕňajú napríklad:

  • abnormálne pohyby
  • zníženie kognitívnych funkcií
  • podráždenosť, depresia
  • úzkosť

S progresiou ochorenia sa u niektorých pacientov môžu objaviť až psychotické prejavy.

Liečba a prognóza Huntingtonovej choroby

V súčasnosti nie je k dispozícii žiadna liečba na spomalenie alebo zastavenie progresie Huntingtonovej choroby, dostupná je len liečba na kontrolu problémov s náladami a s koordináciou pohybu. Nástup Huntingtonovej choroby je skôr ako pri iných typoch demencie, typicky vo veku do 30 do 50 rokov. Predpokladaná doba prežívania po nástupne príznakov je 10 až 15 rokov.

Dementia Pugilistica (demencia boxerov)

Dementia Pugilistica, nazývaná aj demencia boxerov je forma chronického poškodenia mozgu, ktorá vzniká najmä u športovcov (hlavne u boxerov), ktorí majú časté nárazy a údery do oblasti hlavy.

Príčiny vzniku boxerskej demencie

Dementia Pugilistica vzniká pri opakujúcej sa traume hlavy. Názov ochorenia má koreň v symptómoch, ktoré boli vyznačené u boxerov, ktorí utŕžili mnohé údery do hlavy.

Symptómy demencie boxerov

Primárne symptómy, ktoré sa často prejavia až roky po traumatizácii hlavy, zahŕňajú:

  • nezreteľná reč
  • poruchy motorickej koordinácie
  • tras
  • problémy s chôdzou

Pacienti môžu mať taktiež problémy s pamäťou.

Liečba Dementia Pugilistica

V súčasnosti nie je k dispozícii žiadna liečba na spomalenie alebo zastavenie progresie Dementia Pugilistica. Mnohé z liečiv predpisovaných na kontrolu Alzheimerovej choroby má priaznivý efekt u pacientov s Dementia Pugilistica.

Kortikobazálna degenerácia

Kortikobazálna degenerácia (KBD) je strata (atrofia) nervových buniek v oblasti mozgovej kôry a bazálnych ganglií. Symptómy kortikobazálnej degenerácie sú podobné ako pri Parkinsonovej chorobe.

Príčiny vzniku kortikobazálnej degenerácie

Vedci sa domnievajú, že k vzniku kortikobazálnej degenerácii prispieva mnoho rozličných faktorov – genetické mutácie, starnutie a environmentálne faktory.

Symptómy kortikálnej degenerácie

Symptómy CBD majú charakter parkinsonizmu (zlá koordinácia pohybov, svalová rigidita, tras) ako aj Alzheimerovej choroby (strata pamäte, poruchy reči, problémy s prehĺtaním). Stav pacientov s CBD progreduje až do stavu, keď nie sú schopní sa o seba postarať a často umierajú na komplikácie CBD, ako napr. zápal pľúc alebo ťažké infekcie (sepsa).

Liečba a prognóza kortikobazálnej degenerácie

V súčasnosti nie je k dispozícii žiadna liečba na spomalenie alebo zastavenie progresie CBD. Niektoré liečivá sú schopné zmierňovať symptómy tohto ochorenia. Toto progresívne ochorenie sa zhoršuje v priebehu 6 až 8 rokov kvôli degeneratívnym zmenám vo viacerých oblastiach mozgu.

Creutzfeldt-Jacobova choroba

Creutzfeldt-Jacobova choroba (CJD) je ochorenie zvierat a ľudí známa aj ako prenosná spongiformná encefalopatia. Je z rovnakej skupiny chorôb ako BSE – „choroba šialených kráv“. Existujú tri hlavné podtypy CJD: sporadický, familiárny a infekčný. 85% prípadov je sporadických – t.j. bez známej príčiny. 10-15% prípadov je familiárnych – geneticky prenosných medzi členmi rodiny. Zvyšné prípady ochorenia zaraďujeme medzi infekčné, ktoré vznikajú po expozícii zdroju abnormálneho proteínu priónu (napr. BSE).

Demencia u detí

Demencia môže vo výnimočných prípadoch vznikať aj u detí – najčastejšie v súvislosti s ochoreniami ako Neimann-Pickova choroba, Battenova choroba, Laforova choroba a ako dôsledok niektorých typov otráv.

Neimann-Pickova choroba je dedičná a spôsobená špecifickou génovou mutáciou, ktorej dôsledok je porucha v metabolizme cholesterolu a ďalších tukov, kvôli čomu dochádza k nadmernému nahromadeniu týchto látok v mozgu.

Battenova choroba je smrteľné dedičné ochorenie nervového systému. Deti postihnuté Battenovou chorobou trpia mentálnym postihnutím, záchvatmi a postupné strácajú zrak a schopnosť pohybu.

Deti postihnuté Laforovou chorobou majú záchvaty, rýchlo postupujúcu demenciu a problémy s pohybom.

Prekvapivé príčiny demencie

Mnohé ďalšie stav môžu viesť k vzniku demencie, vrátane:

  • poškodenie mozgového tkaniva dôsledkov nízkej hladiny kyslíka v krvi (anoxia/hypoxia), ktorá je zapríčinená akútnymi (srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, chirurgické komplikácie) alebo chronickými stavmi (ochorenia srdca, astma, chronická obštrukčná choroba pľúc)
  • akútne infekcie – meningitída, encefalitída, neliečený syfilis, lymeská borelióza
  • mozgové nádory a metastázy
  • ťažká dehydratácia
  • nedostatok vitamínov B1, B6 a B12
  • akútne poranenie mozgu (napr. subdurálny hematóm)
  • vedľajšie účinky liekov
  • posuny v hladinách minerálov v organizme
  • otrava olovom a inými ťažkými kovmi, alkoholom, rekreačnými drogami a inými jedmi
Ochorenia mozgu podobné demencii

Viaceré ochorenia môžu mať podobné prejavy ako demencia, za demenciu ich však nepovažujeme, napr.:

  • depresia
  • delírium
  • vekom zapríčinený úbytok kognitívnych funkcií
  • deficit vitamínu B12
  • reakcia na lieky alebo drogy
Čo zapríčiňuje demenciu?

Všetky formy demencie sú zapríčinené buď poškodením a zánikom nervových buniek alebo abnormalitami v komunikácii medzi neurónmi. Pri mnohých častých formách demencie sa v mozgu hromadia abnormálne formy proteínov (alebo abnormálne množstvo normálnych proteínov). Nie je známe, či sú tieto proteíny príčinou alebo dôsledkom choroby. Kým niektoré druhy demencie sú dedičné, mnohé sú dôsledkom vplyvu životného štýlu, dedičných a environmentálnych príčin.

Je demencia dedičná?

Dedičnosť hrá dôležitú úlohu pri vzniku demencie, ale miera dedičnosti sa u jednotlivých typoch demencie výrazne líši. Alzheimerova choroba v niektorých prípadoch vzniká v ranom veku a v zvýšenej miere v niektorých rodinách – pravdepodobne ako dôsledok mutácie na chromozóme 1 a 14. Presný vzorec, podľa ktorého Alzheimerova choroba postihuje rodiny nie je známy, vedci však identifikovali niekoľko rizikových faktorov, napríklad:

  • vek
  • genetika
  • fajčenie a konzumácia alkoholu
  • ateroskleróza (kôrnatenie ciev)
  • hladina plazmatického homocysteínu
  • diabetes
  • mierne zhoršenie kognitívnych funkcií
  • Downov syndróm
Testy a vyšetrenia na diagnostiku demencie

Diagnóza demencie sa najčastejšie stanovuje „per exclusionem“ čo znamená, že lekári vylúčia všetky ostatné stavy, ktoré môžu mať podobné symptómy ako demencia. V procese diagnostiky lekári využívajú celú sériu vyšetrení a testov, napr.:

  • fyzikálne vyšetrenie a detailné neurologické vyšetrenie
  • kognitívne a neurofyziologické vyšetrenie
  • zobrazovacie vyšetrenie (CT a MR mozgu)
  • krvné testy, vyšetrenie moču, toxikologické vyšetrenie, vyšetrenie štítnej žľazy
  • psychiatrické vyšetrenie
  • genetické testy
Liečba demencie

Neexistujú lieky na úplné vyliečenie demencie, ale mnohí pacienti profitujú z kombinovanej liečby.

Lieky určené pre pacientov s Alzheimerovou chorobou (a aj inými typmi demencie) môžu zmierniť symptómy a spomaliť progresiu ochorenia. Tréning kognitívnych funkcií a pamäte behaviorálna terapia a nácvik a písanie poznámok zlepšujú stav pacientov.

Lieky na liečbu Alzheimerovej choroby

Najviac zastúpenou skupinou liečiv na kontrolu Alzheimerovej choroby sú inhibítory cholínesterázy. Tieto lieky prechodne zlepšia a stabilizujú pamäť a myslenie u niektorých pacientov.

Lieky na liečbu vaskulárnej demencie

Keďže vaskulárna demencia je zapríčinená odumretím mozgového tkaniva a aterosklerózou, neexistuje na ňu žiadna štandardná liečba. Na spomalenie progresie vaskulárnej demencie sa používajú lieky na kontrolu zvýšenej hladiny cholesterolu, krvného tlaku, lieky proti zrážaniu krvi. Na zmiernenie symptómov sa používajú aj antidepresíva a inhibítory cholínesterázy.

Test na pamäť              Biologické hodiny              Pamäť a koncenztácia              BLOG o pamäti!

Lieky na liečbu iných druhov demencie

Na liečbu zriedkavejších foriem demencie neexistuje žiadna štandardizovaná liečba. Inhibítory cholínesterázy môžu zmierniť behaviorálne symptómy u niektorých pacientov s Parkinsonskou demenciou. Liekmi voľby sú medikamenty na zmiernenie symptómov – antikonvulzíva proti kŕčom, sedatíva, antidepresíva proti problémom so spánkom, úzkosti a depresii.

Prevencia demencie

 Na určenie skutočnosti, či sa dá preventívnymi krokmi účinne predísť demencii, je potrebný ďalší výskum. Poznanie a kontrola známych rizikových faktorov demencie môže oddialiť nástup demencie a znížiť riziko jej vzniku. Medzi tieto preventívne kroky patrí:

  • kontrola hladiny cukru a cholesterolu v krvi
  • pravidelné cvičenie
  • udržiavanie normálneho krvného tlaku
  • udržiavanie zdravej hmotnosti
  • prestať fajčiť
  • obmedziť konzumáciu alkoholu
  • udržiavať si aktívnu myseľ pomocou intelektuálne stimulujúcich aktivít
  • spať približne 8 hodín denne
Starostlivosť o pacientov s demenciou

Pacienti so stredným a pokročilým stupňom demencie nie sú schopní sa sami o seba adekvátne postarať a väčšinou vyžadujú neustálu starostlivosť. Pre takýchto pacientov je najvhodnejšie, ak im je takáto opatera poskytovaná v známom prostredí – najlepšie u nich doma. Prostredie, v ktorom sa títo pacienti pohybujú, by malo byť zabezpečené tak, ako doporučuje Alzheimerova asociácia:

  • zamknúť skrinky s nebezpečným obsahom
  • zapojiť funkčné detektory dymu a oxidu dusného
  • mať k dispozícii funkčný hasiaci prístroj
  • odstrániť alebo znefunkčniť zbrane
  • zamknúť lieky
  • znížiť teplotu nastavenie ohrievača vody, aby sa predišlo obareniu
  • obmedziť návštevy
  • obmedziť hluk a stimuly ako rádio a televízor
  • udržiavať miestnosti upratané a bezpečné
  • umiestniť známe predmety pacientovi poruke na dostupných a predvídateľných miestach
  • dodržať rutinu
  • umiestniť kalendáre a hodiny na viditeľnom mieste ako pomôcka pre pacientovu pamäť
  • zapájať pacienta do intelektuálne stimulujúcich aktivít (adekvátnych jeho schopnostiam)
Cvičenie a liečba demencie

Aktívny životný štýl môže mať mimoriadne pozitívny vplyv na stav pacientov s demenciou. Pravidelné cvičenie zlepšuje ich stav tak po fyzickej, ako aj po duševnej stránke. Pacienti vo všetkých fázach progresie demencie majú osoh z aktivít ako chôdza, záhradkárčenie alebo tancovanie. Ak sa pacient aktívnemu pohybu doposiaľ nevenoval, je potrebné ho postupne a pozvoľna zakomponovať do jeho dennej rutiny. Cvičenie je pre pacientov s demenciou dôležité z viacerých príčin:

  • zlepšuje zdravie kardiovaskulárneho systému (znižuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku a ochorení srdca)
  • znižuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny, cievnej mozgovej príhody a diabetu typu 2
  • zlepšuje schopnosť vykonávať každodenné funkcie
  • znižuje riziko vzniku osteoporózy
  • znižuje riziko pádu
  • zlepšuje kognitívne funkcie
  • zlepšuje kvalitu spánku
  • poskytuje možnosti na sociálnu interakciu
  • zlepšuje sebavedomie a náladu
Môžem šoférovať?

Je mimoriadne dôležité zhodnotiť spôsobilosť pacienta na šoférovanie, keďže môže mať spomalený reakčný čas, ľahšie sa stratí alebo ostane zmätený. Vedenie auta s demenciou môže byť nebezpečné pre šoféra, pasažierov aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky. Je úlohou pacientovej rodiny a opatrovníkov aby zabezpečili, aby pacient nespôsobilý šoférovať nemal prístup k automobilu.

Výskum demencie

Výskum demencie pokračuje. Cieľom výskumu sú najmä nové liečivá na spomalenie progresie narušenia kognitívnych funkcií a spomalenie poškodenia mozgového tkaniva ako dôsledok abnormálnych proteínov tau a beta-amyloidu. Vedci sa taktiež zameriavajú na identifikáciu a možnú modifikáciu génov viazaných na vznik Alzheimerovej choroby a taktiež na identifikáciu a liečbu zápalu mozgových buniek pri tomto ochorení. Súčasný výskum smeruje liečbu demencie k ovplyvňovaniu využívania inzulínu mozgovými bunkami.

Žiadne komentáre

Odoslať komentár